Lunatic Gods
Album • 2012
Vitajte, zbojník som a vy tiež, no nepodrež! Traste sa pánske psi, dnes je noc plná hviezd, modrá krv bude tiecť, spečatí krivdy a svinstvá. Náš domov je les! Náš obor je des! Prišiel čas, tak som tu, a vy tiež, no nepodrež! Oživme pochodne, rabujte truhlice, vyzlečme paničky, zahrejme hrady i zámky. Vstávam, slnko vítam, k slučke krívam, Boha vzývam. Zbohom rodná zem, zbohom moja mať, zbohom verný cech, ja musím už ísť... Lúpil som -- lúpil! vraždil som -- vraždil! zbíjal som -- zbíjal! vešal som -- vešal! Nestoj tam biedny dráb, pod môj bok založ hák, hrdý som, prijmem smrť, volaj ma, ja šialený Emil som.
Submitted by BloodShrine — Apr 25, 2025
Rozprávač: Stačil prešibaný okamih, aby jedného napadlo nemysliteľné, že stať sa Bohom na zemi je jednoduché a uskutočniteľné. Dotkol sa jazykom pekla, nič viacej nechcel zažiť, cez sliny žhavého dekla, v neresti začal si bažiť. Kŕdeľ vrán vzlietol, mŕtvou hláskou riekol: Nadíde hlodavá spása dráma vrážd, no krása! Krátery pobitých ľudí, obrovské jazerá bez rýb, vetry, čo neznajú krídla, len jediný muž a bez chýb? Rozprávač: Ten Zlý však nebol sirotou... Blaho pozemskej krutosti nezabudlo ani na neho, a tak mu duchovia zoslali brata. Precítil výdychom nebo nemajúc vyššieho cieľa, praskalo srdce jeho milujúc nepriateľa. Údolie spás hnietlo, láskou sĺz vyriekol: Je čas spanilej čarovnej vône, zavládne pokoj tíšivej tône – zavládne pokoj v nás. Rozprávač: Ani ten čistý nezostal čistý... Blaho pozemskej krutosti totiž nezabudlo ani na neho. A tak zabil čistý zlosyna, zamordoval Ábel Kaina. Čin ale vykonal s láskou, tak ako mu to hlas poručil.
Submitted by Corpse Defiler — Apr 25, 2025
Kríž v duši niesť tmou musí ťaživý nepokoj trýznivý srdcabôľ Smiech dusí hriech dňom trpí ťaživý nepokoj trýznivý srdcabôľ Ľúbezný kraj slncom si vrie hojivý háj včelami zrie Vráskavá tvár v tichosti mrie neveští svár vraj svoje už vie Starcovo ticho falošná hra dohára svieca zlo ponára V závese mlhy cítiť len dych nevydá vzlyk čertovský trik
Submitted by Dahmers Fridge — Apr 25, 2025
Biely závoj vie, lásku zotrel hriech, stúpam žilou riek -- vraj som travič studne jeho pokoja, dušiam vrátiť smiech -- v noci čepeľ zavrie cestu do raja. V čiernej zemi bodliak smie leskom pýchy dýchať, ruky moje udatné -- to pomstia! Mlčal som ja mesiac-dva, kým ruža nehy zvädla, lúka bôľu vyrástla -- do horstva! Dôkaz chtíča pláva, vrie v kobkách ženských duší, kým sa barbar nadýchne -- dodýcha! Po stehnách steká ľudský žiaľ v kolobehu zrady, odvahu mi, Bože, daj -- do vraždy! Zvučné zvony ciest, horské tône briez, premeňte sa na svedkov, keď ťažký čas príde, očistite meča hlas, kým farba z lúky zíde.
Submitted by VladTheImpaler666 — Apr 25, 2025
Duša plná ozvien Strofa 1: Tŕň včerajších vín, zajtrajších vĺn, vyber si z piet i z pier. Zvon ľahučko znie, pohrebný chór v pochmúrnom nápeve. Predrefrén: Duša plná ozvien -- zloba jamu plní. Srdce plné vrások -- ďalšia hrsť, ďalšia hrsť. Ležíš v truhle, prosíš veko očami o svetlo dňa -- ďalšia hrsť, ďalšia hrsť. Škriabeš drevo, spoveď činíš nechtami v smiechu klincov -- ďalšia hrsť! Refrén: Vták pod modrou slivkou preklína ľudí, falošných záchrancov. Žiaľ bytosťou vlní, kým túžba budí, napĺňa pútnikov. Strofa 2: Mráz vyletel z úst, milión včiel s nádychom šialenstiev. Plač uviazol s ním, presiakol sny v bezradnom nálete.
This track is instrumental.
Tisícročie letí s dvojkou, čestní trpia, sú na vine, čašu slasti slope háďa v zajatí čiar, ostrých kruhov. Príliv dažďa vyčistí kov, dobré duše hynú v drine, večnú túžbu gniavi kláda, nepočuť žalm nevoľníkov. Dážď zmýva nám tvár pádom sĺz. Symboly, prekliate hrdlá výkrikov, tony klamstiev. Dotyky, vražedných hesiel na mraky, samé svinstvá. Zlo! Klietky plné usadlíkov, oheň žehná divé svine, slepé dieťa hladká vraha, drámy biednych smrteľníkov. Holokaust sa nevyrovná, všetko tuhne v mraze, špine, treskom krídel tlieska zrada, zlato leskom krivdu rovná. Vlčie vytie zlosynov -- kto viacej má, ten menej dá. Škripot zubov vrahyne -- kto menej dá, ten viacej má. Voda hatí útok kane, chvenie rýb a chcenie zeme, rozpálená rieka chladne, tisíc stupňov do červena. Otázka sa núti perám, ktoré nikdy nepodpíšu, pokoj, mier a harmóniu perám, ktoré nemilujú.
Submitted by Sexy Gargoyle — Apr 25, 2025
No lyrics have been submitted for this track yet.
No lyrics have been submitted for this track yet.
Črepom v oku hladím tieň kúzelníka, pije choro čerstvú žlč protivníka. Besné vytia vlčidiel, vlnobytia, dujú vetry vetridiel, živí mlčia. Chcel okúsiť nebytie, čo by za to dal, utekajúc čierňavou, britvou smútok žal. Zrážal mraky pohľadom, za splnu kosu rosil, cez deň spával pod ľadom, čerta s krížom nosil. Prosím, pane – zúrim, ináč zahorím! Žalmy panien – dotleli dávno v spomienkach. Spas ma, pane – radšej diablovi sa pokloním. Kde si, anjel? – So smiechom prvý odišiel. Pavúk v sieti trávi šťavy nájomníka, Obraz mocných stratil lesk nevďačníka. Slizké pnutia rodidiel, vlnožitia, slepí čujú trošku viac, vlny cítia.
Submitted by BloodShrine — Apr 25, 2025
← Go back to Lunatic Gods